Interview s Vladom (Kazom) Linekom – 2. časť | Témou druhej časti rozhovoru je pripravovaný lezecký sprievodca po Dreveníku. Dozviete sa, ktoré oblasti bude lezecký sprievodca po Dreveníku zahŕňať, koľko ciest sa nachádza v jednotlivých oblastiach, veľkosť sprievodcu, počet strán …
Lezecký sprievodca po Dreveníku
Vladimír Linek a kolektív 2019
… termín jeho vydania, cenu a miesta, kde sa bude dať zakúpiť alebo objednať. Tiež sa dozviete, koľko práce je spojenej s vydaním lezeckých sprievodcov aj čo motivuje Kaza pokračovať v ich tvorbe a aktualizácii. Niekoľko strán pripravovaného lezeckého sprievodcu po Dreveníku bude venovaných aj spomienke lezeckého fenoména. Za svoj krátky čas medzi nami stihol posunúť lezecké hranice v rokoch 1984 až 1990, vzbudzujúc rešpekt do dnešných dní hlavne preto, že mnohé výkony dosiahol v období, kedy ešte neexistovali prepracované lezecké tréningové metódy, umelé steny, špeciálne výživové doplnky, ani lezecký materiál, aký je dnes samozrejmosťou. Niekoho som raz počul povedať, “Taký lezec sa narodí iba raz za 50 rokov”. …hm, aká pravda.
Pekné čítanie.
Lezecký sprievodca po Dreveníku je pred dokončením, ostáva už len…
Karol: Kazo, prezraď nám, v akom štádiu rozpracovania je lezecký sprievodca po Dreveníku a kedy sa plánuje jeho vydanie?
Kazo: Na sprievodcovi s Aňou, Peťom a Kučom poctivo pracujeme. Peklo je hotové tak na 90%, Červené previsy na 80% a Raj na 50. Stále doplňujeme informácie k cestám a zháňame fotky. Do konca januára by sme to chceli nahrubo dokončiť, vo februári doplniť články na začiatku sprievodcu, históriu lezenia, o ochrane prírody, kam v okolí, zoznam ciest, atď., podoisťovať ostávajúce cesty. V marci chceme dokončiť Peklo (január a február je tam zakázané liezť), spraviť posledné doplnenia a dať to do tlače koncom marca.
Karol: Ten čas zákazu lezenia na Dreveníku je zaujímavý. Príroda totiž ešte spí. Je za tým nejaký dôvod, ktorý prehliadam?
Kazo: Zákaz je len v Pekle na január a február. Asi kvôli tomu, že v tom čase je tam príliš vlhko. Myslím, že žiadny lezec nebude mať problém tento zákaz dodržiavať.
Karol: Zo skúsenosti by som povedal, že tam v tom čase bude ako v mrazáku :-). Ale nikto z lezcov nebude mať problém s dodržiavaním zákazu. Všetci budú určite ešte zalezení za dverami vyhrievaných lezeckých stien.
Dušan Beránek na predsezónnej obhliadke Dreveníka v Pekle | Foto: Karol Nickler 1988
Ktoré drevenícke oblasti budú v lezeckom sprievodcovi?
Kazo: Bude to monografia celej oblasti rozdelená do troch častí Raj, Červené previsy a Peklo.
Karol: Pamätáš si približný počet ciest, ktorý bude tento lezecký sprievodca po Dreveníku zahŕňať? Prípadne, koľko ciest sa nachádza v oblasti Raja, Pekla a v oblasti Červených previsoch?
Kazo: V Raji nemám ešte konečné číslo počtu ciest, pretože Slivka s Kosom tam stále pracujú a odisťujú staré zabudnuté cesty, ale už ich je vyše 160. Na Červených previsoch je 26 ciest v Pekle zatiaľ 90.
Ľubo (Kučo) Kuderjavý lezie na Dreveníku na Červených
previsoch cestu Britva 6- RP | Foto: Vlado Linek
Karol: Pribudlo celkom pekné množstvo nových ciest. Pre zaujímavosť som pozrel do lezeckého sprievodcu od Alana Formanka starého hádam 30 rokov, kde je v Raji spomenutých 17 ciest, v Pekle 44 a na Červených previsoch 6. Išlo ale iba o výber chuťoviek. Takže sprievodca ktrorého pripravuješ, bude skutočný drahokam. Najviac si cením, že si ho zdokumentoval aj s históriou – v ktorom roku boli cesty spravené, kým, a kto spravil prvé prelezy.
Vedel by si tým, ktorí na Dreveníku nikdy neliezli, aspoň v stručnosti povedať, čím je ktorá oblasť lezecky charakteristická a v ktorej z nich by si zaliezla aká kategória lezcov?
Kazo: Predovšetkým treba povedať, že Dreveník je fantastická oblasť, ktorá sa dá porovnať s výbornými zahraničnými oblasťami, jediné čo jej chýba je niekoľko ciest v stupnici 10 a vyššie. Skala je z travertínu, je členitá s množstvom dierok a chytov všakovatých tvarov. V Pekle prevažujú cesty v klasifikácii 7 – 9 a tak si tam hlavne zalezú osmičkoví a deviatkoví lezci, ale nájde sa aj zopár ľahších ciest na rozlez. Na Červených previsoch sa nachádzajú ťažké bouldrové cesty. A Raj? To je skutočný raj skoro pre všetkých. Je tu veľa ľahkých ciest aj pre začiatočníkov a naviac je tu super prístup a možnosť lezenia pre rodiny s deťmi.
Karol: Mal som už možnosť vidieť časť dokončeného sprievodcu a môžem všetkých potešiť, že lezecký sprievodca po Dreveníku (niekoľko ukážok nájdete vo fotogalérii) je vzhľadom k veľkej roztrúsenosti sektorov spracovaný veľmi prehľadne. Bude samozrejme obsahovať aj fotogalériu. Čím si ma však milo prekvapil je, že niekoľko strán bude venovaných aj lezcovi neobyčajného talentu, energie a zmýšľania, ktorý bez pochýb znamenal pre slovenské lezenie to, čo Antonio Gaudí pre architektúru alebo Niccolò Paganini pre hudobný svet.
Povedz nám niečo o ňom.
Kazo: Tento neobyčajný talent sa volal Sveťo Poláček.
Sveťo Poláček lezie na Dreveníku v Pekle cestu
Prešovské requiem 8 RP | Foto: Marek Čech 1984
Bol to výborný lezec, ale hlavne skromný a kamarátsky chalan. Sveťo tragicky zahynul pri výškových prácach v septembri 1990. Časť svojho lezeckého života strávil na Dreveníku a hlavne v Pekle. Po tragédii sa akokeby naňho zabudlo. Dokonca ani v Jamesáku nebola o ňom ani zmienka. Preto sme si s Aňou povedali, že do sprievodcu zaradíme aj spomienku na Sveťa, pár príhod, ktoré sme s ním zažili spolu s niekoľkými peknými fotografiami. Viacej sa dozviete v pripravovanom sprievodcovi.
Karol: Určite bude ešte každého zaujímať, aký formát a balenie dostane lezecký sprievodca po Dreveníku a koľko bude mať strán?
Kazo: Formát sprievodcu je A5, tých strán bude do 200, ešte to nie je definitívne, pretože fotky stále pribúdajú a niektoré časti ešte píšeme.
Martin Pokorný lezie v Pekle na Dreveníku
cestu Kostrč 8+ RP | Foto: Vlado Linek
Karol: Je nový lezecký sprievodca po Dreveníku výhradne tvojím dielom, alebo sa na jeho tvorbe spolupodielal aj niekto iný?
Kazo: Autorom som ja s Aňou a Peťom, na obálke bude moje meno a kolektív a ten je pomerne široký, veľa lezcov prispelo informáciami alebo fotkami, čiže je to také veľké spoločné dielo.
Karol: Dávať dohromady lezeckého sprievodcu do tej podoby ako som ho videl, si vyžaduje veľa času ale aj peniaze. Pomáha ti niekto sprievodcu financovať, alebo to opäť ide z tvojho rodinného rozpočtu?
Kazo: Vydávanie sprievodcu je v našich podmienkach stratové. Zober si, že sme cestovali 14x z Bratislavy na Dreveník, strávili sme tam dvaja 47 plných pracovných dní, ďalej je to nákup materiálu na preisťovanie, a keď k tomu prirátaš cca 1000 hodín za kompom, dostaneš sa k sume za prácu, ktorá sa ti z predaja sprievodcu nikdy nevráti. Jasne, že každý dukát pri tlači pomôže, pomaličky začíname zháňať sponzorov, čo bude chýbať, budeme musieť doplatiť. Ale keby sme to nechceli robiť, tak to nerobíme.
Karol: Máš nejakú zábavnú alebo zaujímavú príhodu spojenú s jeho tvorbou, o ktorú by si sa s nami podelil?
Kazo: Robiť sprievodcu je „skutočná zábava“. Miesto lezenia visíš v lane, vŕtaš, lepíš… Najhoršie sú tie dokončovačky za počítačom, už si myslíš, že to máš hotové a vtedy sa vždy niečo objaví, treba byť riadne trpezlivý. A toto všetko robíš popri svojej práci.
Vlado (Kazo) Linek pri práci na lezeckom sprievodcovi
po Dreveníku | Foto: Anna (Aňa) Lineková
Karol: Chápem, viem o čom hovoríš, ale v takomto podaní to znie ako trhanie zubov :-). Pritom si spomínal, že sa chystáš z jari zaktualizovať aj Kalamárku a Liptov. Takže niečo pekné, naplňujúce z toho čo pre nás všetkých robíš, predsa musíš mať. Inak by si to nerobil. Nikto by to nerobil. Takže, vieš si na niečo pekné spomenúť?
Kazo: Po vydaní sprievodcu z Dreveníka sa pustíme do Kalamárky, cca apríl a od leta by to mal byť Liptov.
Štvalo ma, že veľa bratislavských lezcov chodilo liezť do blízkeho Rakúska a pritom máme také krásne oblasti. Podľa mňa hlavným dôvodom bolo to, že u nás nebol systém v preisťovaní, oblasti boli nekvalitne odistené, veľké problémy s prístupom do oblastí a pri tých meniacich sa podmienkach, kde si chce drvivá väčšina ľudí zaliezť a nie zabíjať sa, si našli iné destinácie v zahraničí. Jedinou možnosťou bolo začať pracovať a tak som sa pustil do boja vo viacerých frontoch. Vytvorili sme na JAMESe funkčnú komisiu ochrany prírody, začali rokovať s ochranármi, vybavili výnimky na lezenie, spravili systém ako začať s preisťovaním oblastí, ustanovili správcov oblastí a začali im prideľovať nity na odisťovanie oblastí. Pred 15 rokmi som začal s kamarátmi s preisťovaním oblastí najprv v okolí Bratislavy a pripravili sme dvoch knižných sprievodcov Záhorie a Malé Karpaty. Na koncepcii sprievodcov spolupracovalo a ich pripomienkovalo niekoľko správcov oblastí. Od roku 2017 sme sa presunuli aj mimo Bratislavy a pomáhali s preisťovaním na Kalamárke, Porúbke alebo teraz na Dreveníku.
Vlado (Kazo) Linek pri preisťovaní ciest |
Foto: Anna (Aňa) Lineková
Ale teraz by som prešiel k tomu peknému, čo ma napĺňa. Baví ma zo skaly vykúzliť novú cestu s krásnymi krokmi a ešte viacej ma poteší, keď si ju ľudia prelezú a páči sa im. Naše oblasti sú často také, že cesty treba jednoducho vydolovať a tak môžu vznikať cesty s názvami ako Spiacia krásavica…. Cesty robím hlavne pre iných. A keď už robím nové cesty, tak vždy k tomu pridám aj preistenie tých existujúcich. A keď sú už cesty preistené, treba spraviť sprievodcu, aby bolo podľa čoho liezť. Baví ma zháňať informácie o cestách, ktoré sú použité v sprievodcoch a takto zachovávať našu lezeckú históriu. Výsledkom by mal byť hodnotný sprievodca, ktorý poteší nielen jej autora, ale hlavne lezcov.
Karol: Wow, pekný príbeh, ako si sa dostal k preisťovaniu, tvorbe ciest a následne k lezeckým sprievodcom. Príbeh hodný nasledovania.
No a na záver, každého bude zaujímať cena lezeckého sprievodcu a kde si ho lezci budú môcť zakúpiť?
Kazo: Cena sprievodcu bude 19,80 €. Bude sa dať zakúpiť cez náš eshop www.skalynaslovensku.sk a určite bude na lezeckých stenách v Prešove a Košiciach. A určite, keď pôjdeme liezť na Dreveník, budem mať so sebou nejaké výtlačky so sebou.
Karol: Kazo, ďakujem ti v mene všetkých za podelenie sa o cenné ale aj zaujímavé informácie a prajem veľa, veľa zdaru v tvojich ďalších aktivitách.
Prvá časť rozhovoru Lezenie na Dreveníku bude radosťou – pribudlo 500 nových istení >>
Lezecký sprievodca po Dreveníku – fotogaléria
Ahojte. Chápem vaše komentáre. Ja som za dopisovanie. Keď má niekto potrebu si cvakať každých 6 metrov, nech si cvaká každú 3 expresku. Charakter skaly sa nezmení. A cestu si predsa každý volí sám….
Super, skvelá práca, hlavne to doisťovanie ciest a že sa to nebojíte nahlas povedať. V lezeckom svete sú totiž často prítomné podľa mňa podivné a smutné názory, že sa má rešpektovať pôvodný počet a rozmiestnenie istení a tiež, že cesta je vraj dielom toho, kto ju ako prvý zaistil a týmto sa oháňajú aj tí, ktorí pôvodných autorov nepoznajú a nevedia, či to s nimi bolo konzultované, no poslúži im to na to, aby si pomyselne napľuli na preisťovača, ktorý vykonal množstvo dobrej práce. A aj taký lezec, čo sa v nejakej ceste zranil na pol roka preto, že prvé istenie bolo vysoko umiestnené, niekedy takto negatívne hovorí o doisťovaní, čo je zvláštne, akoby si cenil viac akúsi podivnú lezeckú poctivosť než svoje zdravie a zdravie iných. No čo už je len poctivé na lezení samotnom? Nejedná sa len o samopašnú adrenalínovú zábavku – honbu za extrémnymi zážitkami, formou – a možno aj márne porovnávanie sa s inými? Načo sa u lezenia snažiť o tú poctivosť ešte viac než o zdravie? Z takýchto snáh o poctivosť na úkor bezpečnosti mám niekedy pocit, akoby lezenie bolo z podstaty masochistické a výroky preferujúce pôvodné riedke odistenie mi niekedy berú vieru vo všeobecné dobro v ľuďoch. Ak už človek zaprie snahu o zdravie a bezpečnosť a radšej preferuje riziko zranenia len pre nejaký zážitok, tak kde je v tomto dobro? Je dobrom hazard? Preto si veľmi cením toto preisťovanie, navzdory mnohým negatívnym reakciám naň, aj že sa o ňom takto verejne vyjadrujete.
Avšak keď už sme pri Dreveníku, je tam nejaký nedostatok v preisťovaní – v ceste Regrútska sa umiestnilo istenie nad prvým previsom asi o meter vyššie než bolo, čo vyžaduje spraviť asi tri nepríjemné prevažovacie kroky, najťažšie z celej cesty, naviac, aby ho človek cvakol, a pritom musí dať nohy asi meter nad predošlé istenie pod previsom a ešte je asi meter napravo od neho, čo zaváňa aj pádom na zem. Alternatívne to môže človek liezť ako prstovú špáru, čo je ale možno ešte ťažší spôsob. Predtým ale človek vedel cvaknúť istenie asi ešte spod previsu a tieto najťažšie kroky liezol cvaknutý. V tomto prípade sa, žiaľ, takouto úpravou z tejto cesty stala veľmi nepríjemná cesta, ktorú preto už ani nechcem liezť. Na druhej strane, väčšina preisťovania je určite k prospechu, napríklad v susednej ceste Expedičná, kde sa pridalo prvé istenie, ktoré eliminuje riziko veľmi nepríjemného pádu na zem a naviac ešte do zvažujúceho sa svahu. Škoda ale tohto nedostatku, človek to nemusí čakať a môže ho to zaskočiť, keďže skoro všetky iné cesty sú odistené pekne. Ďalší nedostatok bol v ceste Kríž, kde chýbali istenia asi päť metrov nad úvodnou pasážou a ani kruh, ktorý tam predtým bol, nebol nahradený borhákom – zrejme sa takto akosi odignorovala pôvodná línia. Čo som ale počul minulý rok, dohodlo sa, že sa tam dá aspoň ten borhák miesto pôvodného kruhu, do ktorého ale aj tak bude ešte celkom dlhý odlez bez vlastného odistenia hroziaci pádom na zem, ale nakoniec možno aj s vlastným istením, keďže ono sa tiež niekedy vytrhne. Toto je ďalšia vec, ktorá mi na preistení Dreveníka príde ako nedostatok – že správca sa rozhodol, že niektoré cesty budú ako tréningové na zakladanie a sú to asi všetko tie ľahšie cesty. No ale inak dobrá práca, vďaka za ňu.
Dobrý deň. Niektorý lezci vnímajú cestu ako akúsi formu umenia, diela… Keď niekto pridá istenie alebo zmení istenie v ich ceste, je to ako keby niekto domaľoval detail na umelcov obraz… proste je to divné ale je to tak… Na piesku v Čechách sú dlhé odlezy bežné a pridávanie ďalšieho istenia sa považuje za znehodnocovanie cesty, línie a práce autora… úplne súhlasím s tým, že istenie by sa meniť nemalo, max by sa malo vymeniť keď je prehrdzavené alebo inač poškodené, ale pridávanie istenia, prípadne výrazna zmena polohy je nevhodná…
I u nás na písku jsem viděl, že některé cesty se dojišťují. A někteří autoři nových cest dělají cesty už dobře odjištěné.